Zrodenie Venuše
| Zrodenie Venuše | |
| |
| Iné názvy | |
|---|---|
| V pôvodnom jazyku | La nascita di Venere |
| Ďalšie názvy | The Birth of Venus |
| Základné informácie | |
| Autor | Sandro Botticelli |
| Rok | 1484 – 1486 |
| Technika | tempera na plátne |
| Rozmery | 172,5 × 278,5 cm |
| Galéria | Galleria degli Uffizi Florencia, Taliansko |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Zrodenie Venuše |
Zrodenie Venuše (tal. La nascita di Venere) je obraz od talianskeho renesančného maliara Sandra Botticelliho.
Jedným z mytologických obrazov je maľba Zrodenie Venuše, ktorá vznikla na rozmedzí rokov 1485 – 1486. Maľba bola pôvodne umiestnená v tej istej budove ako La Primavera, vo vidieckej vile v Castelle, ktorá patrila Lorenzovi di Pierfancescovi. Pri tvorbe tohto obrazu sa Botticelli inšpiroval Polizianom a jeho tvorbou inšpirovanou antikou, presnejšie inšpirovanou Ovídiom, kde sa opisuje povstanie Venuše z mora. Cez neoplatónsku interpretáciu diela má toto dielo prezentovať, že krása sa rodí zo spojenia ducha a hmoty alebo idey s prírodou. Uvedieme dve rôzne interpretácie z obsahovej stránky obrazu, prvá je od Josého Pijoana a druhá od Charlesa Dempseyho.
Verzia podľa Pijoana
[upraviť | upraviť zdroj]Ako píše Pijoan vo svojej knihe, že pri tejto maľbe sa dej interpretuje zľava doprava a nie ako tomu bolo pri Primavere. Dvojica, ktorá je vyobrazená na obraze naľavo, je dvojica zefýrov. Obaja vítajú Venušu poletujúcimi kvetmi ruží, ktoré sú symbolom lásky, prostredníctvom ktorých bude Venuša rozdávať lásku ako bohyňa lásky a jari; a jeden Zefýr zahrieva svojim dychom Venušino nahé telo. Zefýri sú opisovaní v Polianových veršoch, ktoré reprezentujú dych pasie, ktorý hýbe a inšpiruje novonarodenú Venušu. Uprostred stojí samotná Venuša, ktorá stojí na lastúre a v teplom Zefýrovom vánku jej vejú vlasy. Poslednou postavou na obraze je postava Hóry, ktorá sa snaží prikryť Venušino telo svojím plášťom. Tu možno vidieť Botticelliho nespútanú fantáziu a vášnivú záľubu v dynamických líniách.
Verzia podľa Charlesa Depseyho
[upraviť | upraviť zdroj]Mnohí si mysleli, že obraz slúžil ako doplnok k obrazu Primavera, ale podľa názoru Charlesa Dempseyho bola nezávislá natoľko, že vyjadrovala zdokonalenie Botticelliho umu a rovnakej idey. V tejto maľbe sa Venuša opäť javí ako bohyňa jari, ale nie je tu spojená v súvislosti ľudového kalendára, ale je tu prezentovaná ako kontrolná sila obnovy života. Námet obrazu tvorí rovnaká trojica ako je tomu u Primaveri – Chloris – Flóra – Venuša, ktoré sú zobrazené na pravej strane Primaveri.
Zefýr, ktorý prichádza do obrazu zľava, vyfukuje zo svojich úst ohrievajúci závan vetra na Venušu. Zefýrov zúrodňovací dych namierený proti Venuši produkuje ruže, ktoré z mytologického hľadiska v skutočnosti vychádzajú z Chloridy, ktorá je v Zefýrových rukách a je oblečená v tmavom. Chloris je často považovaná za druhú bohyňu vetra sprevádzajúca svojho druha, ale v tejto maľbe nie sú rozoznateľné jej atribúty, pohlavie a ani činy, ktoré by pomohli preukázať jej identifikáciu. Nefúka a ani nemá krídla. Krídla, ktoré môžeme vidieť za jej chrbtom, nemôžu byť anatomicky napojené na jej ramená, v skutočnosti patria Zefýrovi, pretože Chloris nelieta, ale je ním unášaná. Môžeme povedať, že ju symbolizuje najmä jej ťažká zelená tunika, ktorá je typická pre Chloris a obopína jej ramená. Je to v podstate pozemská víla, ktorá oblieka celú prírodu do zeleného šatstva počas obdobia západného vetra. Zefýr je tak vlastník mocného páru krídiel, ktoré ho poháňajú k Venuši.
Postava, ktorá stojí na pobreží je často interpretovaná ako jedna z Hór. Hóry boli dcéry najvyššieho boha Dia a bohyne Themidy a pripisuje sa im úloha bohýň ročných období a zákonného usporiadania v prírode a spoločnosti, preto ju v tejto súvislosti môžeme zameniť za postavu bohyne Flóry. Podľa Warburga hľadať v asociácii s maľbami odkazujúcimi na Homérovu Hymnu pre Afroditu, čiže na Venušu. Kvetovaný vzor na jej oblečení nám tak môže pripomínať postavu Flóry z obrazu La Primavera. Na postave Flóry v maľbe Zrodenie Venuše môžeme vidieť opasok, ktorý tvoria ovinuté stonky ruží a okolo jej krku má ovinutý veniec zo stromu myrty, Venušinej rastliny, ktorý je zhodný s vencom, ktorý mala postava Flóry v Primavere, preto si nemôžeme byť tak istý s identifikáciou Flóry. Flóra stojí na brehu ostrova Cyprus – Venušinom ostrove a pripravuje plášť, ktorý je bohato ozdobený kvetinovými vzormi, aby zahalila nahé telo bohyne. Kvety, ktoré zdobia tento plášť sú plno rozkvitnuté, zatiaľ čo na Flórinom oblečení sú všetky kvety zobrazené v nerozkvitnutých púčikoch. Takto môžeme vidieť rozvinutie ročného obdobia až jeho vyvrcholenia.
Maľbu teda interpretujeme takto: „Chloris, zemská víla novovyrastenej zelene, leží v náruči svojho manžela, ktorý prináša krajine jarnú vlahu; Flóra, bohyňa zeme čerstvo pokrytá kvetinami, ktorá stojí na opačnej strane obrazu; a Venuša, ktorej duch vládne nad mesiacom apríl a nad hojnosťou jari, je pripravená na jej prvý krok na pobrežie prijímajúc pokrývku zeme, ktorá je plná čerstvo rozkvitnutých kvetín.“
Podľa Warburga názov Zrodenie Venuše nie veľmi správny k obsahovej stránke, ktorý vidíme v obraze od Botticelliho. Tento názov skorej nahrádza názvom Príchod Venuše, pretože sa mu v tejto súvislosti zdá vhodnejší.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zrodenie Venuše
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj] |
Prehľadný zoznam obrazov Botticelliho pozri Zoznam Botticelliho diel |
- BAROLSKY, Paul. As in Ovid, So in Renaissance Art. Renaissance Quarterly (The University of Chicago Press), 1998 Summer, Vol. 51, No. 2, s. 451 – 474. Dostupné online. ISSN 0034-4338. (po anglicky)
- CORNINI, Guido. Botticelli. Preklad Julia Hanna Weiss. Firenze : Giunti Editore, 1998. 50 s. (Art dossier; zv. 49.) Dostupné online. ISBN 88-09-76266-5. (po anglicky)
- DEIMLING, Barbara. Sandro Botticelli, 1444/45-1510. Redakcia Rolf Taschen; preklad Michael Claridge. Köln : Taschen, 2004. 96 s. (Basic art series.) Dostupné online. ISBN 3-8228-5992-3. (po anglicky)
- DEMPSEY, Charles. Mercurius Ver: The Sources of Botticelli's Primavera. Journal of the Warburg and Courtauld Institutes (The Warburg Institute), 1968, Vol. 31, s. 251 – 273. Dostupné online. ISSN 0075-4390. (po anglicky)
- JOHNSON, Paul. Art: A New History. New York : HarperCollins, 2003. x, 777 s. ISBN 0-06-053075-8. (po anglicky)
- MALAGUZZI, Silvia. Botticelli. Florence-Milan : Giunti Editore, 2004. 119 s. (Artist's life.) Dostupné online. ISBN 88-09-03677-8. (po anglicky)
- Náter, M. 2012. Ovídius a jeho vplyvy na renesančné umenie. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity: Trnava, 2012
- OVIDIUS NASO, Publius. Premeny. Preklad Viliam Turčány; ilustrácie Viera Kraicová; vysvetlivky Hana Ferková. Bratislava : Mladé letá, 1970. 126 s. (Pradávne príbehy.)
- PIJOÁN, José. Dejiny umenia. Preklad Anna Škorupová, Soňa Hollá, Štefan Oriško; texty k reprodukciám María Luisa Borrás; register Juraj Žáry. Zväzok 5. Bratislava : Tatran, 1984. 318 s.
- STREETER, A.. Botticelli. Redakcia G. C. Williamson. London : George Bell and sons, 1903. xiv, 167 s. (Great Masters in Painting & Sculpture.) Dostupné online. (po anglicky)
- STURGIS, Alexander. Tajomstvá obrazov: provokujúce témy v umeleckých dielach. Ed. Daniela Marsinová; preklad Jana Melcerová, Ľubica Vávrová, Štefan Greňa; konzultácie Hollis Clayson. Bratislava : Slovart, 2006. 272 s. (Svetové umenie.) ISBN 80-8085-142-5.
- TOMAN, Rolf. Umění italské renesance: architektura, sochařství, malířství, kresba. Preklad Jiřina Hořejší. Praha : Slovart, 2000. 464 s. (Světové umění.) ISBN 80-7209-252-9. (po česky)
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1969. 461 s. (Klub mladých čitateľov.)